Mono-nee je mírně ztřeštěná, schizofrenická extrovertní introvertka. Miluje shounen ai a yaoi a ráda je píše. Zajímá se i o Japonsko obecně.
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

Mono-nee Vás vítá ve svém skromném světě yaoi...

 

Sladké slova

Vytvořeno 22.05.2010 13:22:19 | Poslední změna 22.05.2010 13:24:03
Nová povídka od Zuzky, která se odteď pravděpodobně jmenuje SUE :D Tak si poštěte. Podle mě je to hodně roztomilé

„Notak prestaň s tým.“, mraštil sa Sasuke, kým ho Naruto rukou plieskal po chrbte a nemohol sa prestať smiať. „Čo ti je vlastne také vtipné?“, stále jeho detinské chovanie nechápal.
Naruto len ukázal prstom smerom na Kakashiho, ktorý sedel na lavičke a pri čítaní svojho nového románu sa červenal ako paprika na tom kúsku tvári, čo mu trčal spod masky.
„Stále nechápem. Robí to furt.“, znova sa pozrel na Naruta, ktorý si utrel slzy smiechu a prst posunul nižšie. Sasuke sa snažil nájsť miesto, kam ukazuje.

„Naruto!! Toto nieje vtipné, ale úplne nechutné.“, zvraštil znechutene tvár a otočil sa ku Kakashimu chrbtom. Naruto sa na jeho reakcií znova rozosmial. Inak to nešlo. Cez nohavice mu stálo niečo, viditeľne veľmi tvrdé.
„Kakashi je drak, ešte k tomu na ulici.“, Narutovi to bolo stále veľmi vtipné zatiaľ čo Sasukemu bolo na vracanie.
„Poď prosím ťa, ty nikdy nedospeješ.“, ťahal ho Sasuke ani nevedel kam, len preč od ich úchylného senseia.
„Sasuke počkaj, nemali by sme mu to povedať? Vieš aby sa nestrápnil ešte viac, keď ho niekto takto uvidí.“, zabával sa dosť dobre.
„Ak mu to pôjdeš povedať, jediný kto sa strápni budeš ty. Ani na to nemysli, pozvem ťa radšej na rámen.“, snažil sa ho od tej hlúposti odhovoriť za každú cenu.

Keď Naruto počul slová pozvem a rámen, neváhal ani sekundu a poslušne šiel za Sasukem. Sadli si a Sasuke objednal Narutovi rámen.
„Ty si nedáš? Prečo? Niesi hladný?“, vyzvedal.
„Nie niesom hladný Naruto.“, vzdychol si. Popravde bol skôr znechutený, ale nechcel to Narutovi pripomínať. Cítil sa, ako keby sa bavil s dieťaťom.

Po chvíli Teuchi pred Naruta položil veľkú porciu voňavého rámenu. Spokojne sa usmial a pustil sa do toho, ako keby nejedol dva dni.
Sasuke sa len pobavene usmial a pokrútil hlavou. „Ako to že si stále hladný?“.
„Hmmmmmmm?“, zdvihol hlavu od svojho rámenu, a pri ústach mal nalepený kúsok rezanca.
„Ach bože. Naruto ja ťa nechápem.“, prešiel mu tade prstom a očistil ho.
Bol to asi prvý krát čo sa ho Sasuke dotkol sám od seba. Bolo mu to dosť divné, ale nemal čas sa tým zaoberať, ešte predsa nedojedol svoje obľúbené jedlo. Začal sa teda znovu napchávať.

Po chvíli dojedol a Sasuke zaplatil.
„Ďakujem.“, usmial sa naňho milo.
„Tak už poďme Naruto, chcem si ísť trochu oddýchnuť, stmieva sa.“
„Sasukeeeee!“, ozval sa zozadu piskľavý hlas, ktorý teraz Sasuke potreboval počuť najmenej.
Ružovláska sa mu hodila okolo krku. „Čo to s tým úbožiakom robíš?“, urážku mierila na Naruta, ktorý sa zamračil a sklonil hlavu.
„Pozval som ho na rámen. A ty by si o iných ľuďoch naozaj nemala hovoriť, akí sú úbohí. Zlez.“, povedal dosť chladno.
Sakura pri jeho slovách od prekvapenia pootvorila ústa. Po chvíli sa spamätala. „Tak zajtra Sasukeeee!“, kývala mu a odišla.

Naruto sa pozrel na Sasukeho a neveril, že sa ho zastal. Je v poriadku? Dnes je ku mne príliš milý. Behalo mu hlavou a bolo mu to veľmi čudné. „Ďakujem Sasuke.“, povedal neisto a nepozeral sa naňho radšej,
„V poriadku. Lezie mi tak strašne na nervy.“, nadýchol sa a zaklonil hlavu. Snažil sa byť kľudný.

Žeby sa ma zastal len aby sa jej zbavil? Vyzerá byť nervózny. Obzeral si ho Naruto dosť skúmavo.

„Naruto... Idem už domov. A ďakujem bol to pekný deň.“, hneď ako vyslovil posledné slovo, zmizol z Narutovho dohľadu.
„Aj ja ďakujem... Sasuke...“, pošepkal už len pre seba trochu sklamaný Naruto.
Pokrútil hlavou a prestal si s tým robiť ťažkú hlavu. Pomaly šiel domov a vysprchoval sa poriadne studenou vodou. Sprchu si užíval, namydlil si celé telo svojim broskyňovým telovým gélom. Keď už tú zimu nevydržal, vyliezol von a zababušíl sa do veľkej osušky. Chvíľu sa v nej triasol, ale po chvíli sa odhodlal z nej vyliezť. Dal si na seba čisté bodrobiele trenky a ľahol si do svojej mäkkučkej postieľky. Objal perinu a po chvíli zaspal.

Na druhý deň sa zobudil až po jedenástej. Hneď ako prvé zacítil bodnutie v hlave. „Bože.“, zamrmlal trochu naštvane z tej boľavej hlavy. Šiel sa radšej naraňajkovať a hneď potom vykonať rannú hygienu. Sadol si na stoličku a chytil si hlavu. Mal pocit, že mu praskne.

Sasuke zatiaľ sedel skoro celý deň pod stromom, kam Naruto zvyčajne chodí. Ako by tam naňho čakal, ale to by si veľký Uchiha nepriznal. Sedel tam jednoducho preto, že mu bolo po sakurovým stromom príjemne. Tie ružové kvety na strome ho upokojovali. Hm, dobré miesto na premýšľanie. Povedal si v duchu a pochopil prečo tam Naruto chodí. Keď prestal premýšľať, bolo dosť neskoro. Stmievalo sa. Uvidel tackajúcu sa postavu, ako sa k nemu blíži.

„Aoj Ssukee...“, bol to Naruto - dosť vyškerený a písmená sa mu trochu plietli.
Postavil sa k nemu „Veď ty si úplne na mol.“, povedal pohoršene a chytil ho, aby sa netackal.
„Hmm?..“, pozeral sa mu do očí. „Ssuke máš taký sladký pohľad asi už chápm Sakru.“, začal splietať úplne od veci.
„Kto ťa tak spil?“, trochu sa zamračil. Z tých jeho slov mal divný pocit. Cítil sa jednoducho nepríjemne.
„Aale mňa nik nepil. Len ma boela hava, tak som šiel za babkou Tsunadee, ktorá mi dla ´zázračný liek´.“, zacitoval ju a stále vynechával niektoré hlásky z viet.
„Veď tá stará babizňa ťa úplne... Ach to nič, postarám sa o teba.“, držal ho pri sebe a ťahal ho k sebe domov, kde mal v pláne ho trochu prebrať k životu.

Keď boli konečne u Sasukeho, položil ho na posteľ a priniesol mu pohár studenej vody. Naruto trochu zmätene sedel a pomaly pil. Začínalo ho dosť sušiť.
„Chudáčik...“, poľutoval ho Sasuke a pohladkal ho po vlasoch.
Zatiaľ položil pohár na nočný stolík.
„Sasuke? Dnes budeme spinkať spolu?“, pozeral sa naňho zlato.
Jeho tvár chytila výraznú červeň. „Predsa ťa nenechám spať samého v takomto stave.“, snažil sa zahovoriť.
„Prosím ťa, vyzlečieš ma? Stačí do treniek, nechcem aby si videl malého Naruta. Nieže by bol malý, ale je menší ako ja, keby som mu hovoril veľký Naruto, vyznelo by to divne, pretože nieje väčší ako ja... Neviem či to chápeš.“, snažil sa mu vysvetliť.
Sasuke bol rád, že už nevynecháva zo slov písmená, ale táral hlúposti a huba sa mu nezavrela.
„Achjaj... Dobre ty otrava.“, vzdychol si a dal mu dole tricko. Rozhodol sa nepozerať sa mu na telo, mal v hlave rôzne myšlienky. Nebudem ho tu predsa občumovať, ako by to vyzeralo. Ako keby som využíval, že je opitý. Na čo to vlastne myslím k čomu by mi to bolo? Som chlap, chlapi sa vidia navzájom nahí často, vlastne, keby som sa nepozeral, bolo by to čudnejšie. To ale neznamená že sa budem nonstop kukať na jeho telo. Prečo mi na tom vlastne záleží? Je to úplne jedno.
Z myšlienok ho prebralo hlasné fňukanie. „Otrava... Ja som vedel že som ti len na obtiaž Sasuke prepáč mi to...“, plakal ako malé dieťa a snažil sa postaviť.
„Naruto čo to robíš, som rád že si tu so mnou, žartoval som.“, upokojoval ho a bez rozmýšľania objal, aby sa nemetal a zostal na posteli.
Po chvíli sa plač utišoval, a Sasuke ucítil jeho ruky na svojom chrbte, ako ho nežne hladia. Bolo mu to príjemné, na také nežné dotyky už úpne zabudol.
„Tak ma dovyzliekaš?“, šepkal prosebne stále dosť opitý Naruto.
Až keď sa od neho Sasuke odtrhol, oči mu zablúdili na jeho jemne opálenú hruď. Spamätal sa a pozrel sa mu na rozkrok. Rozopol mu nohavice a začal mu ich sťahovať. Jeho veci položil na stoličku v izbe, nechcel to tam mať porozhadzované, mal veľmi rád poriadok.

Chytil perinu a zakryl Narutovi nohy, keďže stále sedel.
Naruto potľapkal na mieste vedľa seba, čím Sasukemu naznačil aby si sadol vedľa neho. Ten obišiel posteľ a poslúchol ho, sám už bol dosť unavený.

„Si jediný kto ma chápe a komu môžem veriť. Je mi s tebou dobre Sasuke.“, objal ho okolo pása a pritúlil sa k nemu.
Sasuke sa naňho len trochu nechápavo pozrel.
„No vieš.“, pokračoval chlapec, čo bol na ňom nalepený ako sardinka. „Myslím to tak... že ty jediný môžeš pochopiť ako sám sa cítim, lebo viem... vidím že rovnako sám sa cítiš aj ty.“, viac ho stisol, „Možno to vyznie smiešne, ale som rád že ťa mám. A viem aj že toto ti za triezva nepoviem. Som tvrdohlavý idiot a ajtak sa tu o mňa staráš.“zavrel oči a nechcel ho pustiť.

Tieto slová od Naruta naozaj nečakal. Hriali ho pri srdci, mal po nich naozaj krásny pocit, že aspoň niekomu prináša šťastie, niekomu, na kom mu veľmi záleží. Viac si ho k sebe pritisol, ak to ešte bolo možné, a začal ho hladkať nežne po vlasoch. „Poď Naruto, ľahneme si a budeš sa môcť vyspinkať.“, povedal sladko a keď ho naruto pustil, vyzliekol si tričko, ktoré položil poskladané na nočný stolík a začal sa ukladať.
Naruto sa na chvíľu pozrel na jeho mramorovú hruď a tiež sa pohodlne usalašil v jeho posteli. Schoval ho k sebe pod perinu a znova sa k nemu pritúlil.
„Dobrú noc Sasuke, sladké sny.“, dal mu krátku pusu na líce a zavrel oči. Hlavu mal položenú na jeho hrudi.
Pri tom bozku Sasukeho cuklo. „D-dobrú noc Naruto.“, bol stále dosť mimo a jeho srdce začínalo šalieť. Zavrel oči a snažil sa ukľudniť, aby si to Naruto nevšimol.

Keď počul ako znepokojil jeho srdce, pohladil ho po hrudi na tom mieste. „Pšššt...“, pošepkal sladko. Sasuke bol ešte nervóznejší ako pred tým. Nech už je ráno, nech je ráno. Opakoval si stále v mysli, a nakoniec aj zaspal.

Ráno sa Naruto zobudil ako prvý, s ešte väčšou bolesťou hlavy ako pred tým. Chytil si ju a zamračil sa. Po chvíli otvoril oči. Bože kde to... Zrazu pri sebe zbadal Sasukeho nevinnú, spiacu tvár. Trochu sa usmial nad jeho výrazom, väčšinou mal ten drsný, arogantný výraz, no teraz, mal výraz sladký ako malé dieťa.
Zo včerajšej noci si pamätal len útržky. Vzdychol si a opatrne sa postavil, aby Sasukeho nezobudil. Hádam mu nebude vadiť, keď sa vysprchujem.. hovoril si v duchu. Našiel kúpeľňu a vošiel do sprchy. Pustil na seba osviežujúcu studenú vodu, po ktorej sa cítil hneď lepšie. Nenašiel žiaden uterák, tak si na seba dal len trenky a rozhodol sa, že Sasukeho prebudí. Sám v cudzom byte bol dosť zmätený. Sadol si celý mokrý k nemu na posteľ a naklonil sa nad neho. Naruto ani nemusel otvoriť ústa. Studené kvapky vody z jeho vlasov Sasukemu dopadali na jeho spiacu tvár.

„Áááá!“, skríkol zmätený z toho, čo mu to padá na tvár. Otvoril oči. „Naruto ty idi...“, zarazil sa keď ho uvidel.
Naruto si prehrabol mokré vlasy dozadu. „Idi-čo?“, usmial sa naňho. „Dúfam, že ti tá sprcha nevadí.“.
„Mal si sa poutierať.“, krútil pohoršene hlavou.
„Uterák nikde nebol.“, ľahostajne kývol plecom.
„Naruto, uteráky su priamo v kúpeľni, v skrinke pod umývadlom.“, chytil si hlavu a neveril,že môže byť taký dementný.
Trochu sa začervenal. „Kto to mal vedieť. Ale teraz vstááávaj.“, položil si svoju mokrú studenú ruku zo sprchy na jeho hruď. Sasukeho strašne trhlo a ihneď sa posadil.
„Naruto ja ťa dnes už asi zabijem a to je len ráno.“, vzdychol si nervózne a postavil sa. Zamieril do kúpeľne a hodil mu uterák. „A už ma tou vodou nestraš.“, odišiel aby sa prezliekol.

Hneď ako zašiel, začal sa utierať a poobliekal sa. Sasuke sa vrátil a vyzeral byť stále dosť unavený.
„Asi si sa pri mne veľa nenaspal však?“, pozeral sa na jeho skleslý výraz.
„Som rád že si tu bol.“, nal neutrálny výraz a začal upratovať.
Naruto len stisol pery a zatváril sa dosť sklamane. „Tak ja idem a ďakujem.“
„Fajn ahoj.“, povedal ľahostajne a ani sa naňho nepozrel.

Už som mu liezol na nervy niet divu že je takýto. Každý má so mnou len starosti a som na obtiaž. Chudák Sasuke sa kvôli mne ani poriadne nevyspal, a to zase len kvoli mojej hlúposti.. Smutne sa usmial a vošiel do svojho bytu.
Len dúfam že sa nebude dlho hnevať. Sklonil hlavu a šiel si ešte ľahnúť do postele.

Sasuke si po Narutovom odchode sadol na posteľ. Pozeral sa do zeme a chytil si hlavu do dlaní.
Čo to zase so mnou je. Nemal som byť k nemu taký odporný. Ale čo iné sa dá odo mňa čakať, ja niešom dobrý človek. Ľahol si a pozeral sa do stropu. Viac ma však trápi ten divný pocit čo pri ňom mávam poslednú dobu dosť často. Nemal by som sa na niekoho tak veľmi citovo viazať. Ale ja ho mám naozaj rád. Zavrel oči a pri spomienke na jeho včerajšie slová a dotyky sa musel usmiať. Mal by som sa ospravedlniť aj keď... to mi veľmi nejde. Možno ak len pôjdem za ním a vytiahnem ho niekam von, pochopí ma. Začínal byť dosť zúfalý a nervózny. Uvidím. V každom prípade pôjdem za ním.
Zostal ešte okolo hodiny ležať, aby to nevyzeralo že bez neho nevie žiť. Uchiha jednoducho nechcel vyzerať vtieravo.
Celú hodinu bol strašne nervózny a šiel sa pozrieť do zrkadla. Ešte sa snažil si nejako upraviť vlasy keď sa pritom pristihol. „Preboha čo robím.“, pošepkal znechutene a pokrútil hlavou. Radšej rýchlo vyšiel z bytu a cestou rozmýšľal čo mu povie. Zastal pri jeho dverách a zazvonil.

Naruto šiel trochu rozospato otvoriť dvere a trochu ho zarazilo keď uvidel Sasukeho. Žeby som si uňho niečo zabudol? Začal premýšľať.
Keď ho Sasuke uvidel trochu stuhol a úplne zabudol čo mu to chcel povedať. Dosť dlhú chvíľu bolo trápne ticho. „A-ahoj.“, jemne sa zakoktal.
„Ahoj Sasuke. Chceš ísť ďalej?“, nečakal na odpoveď len odstúpil od dverí, aby mohol vojsť.
„Dúfal som skôr, že sa pôjdeme prejsť, Naruto.“, už sa trochu spamätal a natiahol k nemu ruku.
Pozrel sa na ruku čo k nemu bola natiahnutá a opatrne ju chytil. Sasuke ho vytiahol von. Pozvem ťa na rámen a potom si môžeme oddýchnuť pod stromy.
„Ak chceš.“, bol dosť zmetený z tej jeho obrovskej zmeny.
Sasuke ho pustil a kývol hlavou smerom k Ichiraku. „Tak poďme.“, usmial sa sladko.
Narutovi to bolo stále divnejšie ale rozhodol sa to neriešiť. Chcel s ním jednoducho stráviť pekný deň.

Sadli si a Sasuke objednal dva rámeny. Obaja jedli strašne rýchlo, akoby sa pretekali, no Naruto ajtak skončil skôr. „Predsa len v niečom som lepší ako vy, pán Uchiha.“, trochu sa usmial.
„Pravda. Aspoň v niečom.“, zaplatil a postavil sa. Naruta tá veta veľmi urazila.
Sasuke ho chytil za ruku a ťahal pod Narutov obľúbený obrovský strom, kam si obaja sadli a skryli sa pred slnkom.

Naruto sa naňho ani nepozrel, jeho česť pola poškvrnená, pošliapaná. Zase.
„Hneváš sa za to?“, pozeral sa naňho skúmavo Sasuke svojimi hlbokými čiernymi očami.
Neodpovedal, len mlčky sedel.
Vzdychol si. „Naruto ja...“, nemal veľkú odvahu pokračovať.
Konečne sa naňho pozrel a zdvihol obočie.
„Vlastne som za tebou prišiel aby som sa ti ospravedlnil za ráno. Naruto, neviem prečo som sa tak choval. Ani neviem, prečo som povedal to keď sme jedli. Asi je to len sila zvyku. Takže prepáč.“, dostal zo seba nakoniec.
Naruta to dosť zarazilo. Sasuke sa mu ospravedlnil? Dnes bol dosť divný. „Dobre... To nič.“, povedal potichu a pozeral sa mu do tých krásnych očí.
„...Až teraz som si všimol aké máš pekné modré oči.“, šepkal sladko a začal sa pomaly približovať bez toho, aby si to uvedomil.
Naruto len sedel na mieste a trochu sa začervenal. Nemohol od neho odtrhnúť pohľad, tie hlboké oči ho doslova hypnotizovali.
Pozrel sa mu na pery a tie svoje si olizol.
„Na-Na-Naruto...“, ozval sa hlas ešte piskľavejší, ako má Sakura. Obaja sa za ním otočili.
Stála tam Hinata, ktorá nervózne prestupovala. „Konečne som ťa našla ja... Vlastne som chcela len... No vieš Naruto...“, nevedela sa vykoktať a Sasukemu začínala ísť dosť na nervy. Prižmúril oči a zamračil sa.
Naruto sa na ňu len nechápavo pozeral a snažil sa zistiť čo mu tým chce povedať.
„Ja som sa len chcela spýtať, či by si so mnou niekedy nešiel von.“, dostala zo seba.
„Ako na rande?“, do široka sa usmial.
„No... V to som dúfala.“, priznala a pozrela sa do zeme.
„Prídem po teba večer Hinata. Zatiaľ sa maj pekne.“, povedal milo a pozeral sa na ňu.
Prikývla šťastne a ušla domov.

Keď sa znova obrátil na Sasukeho, mal dosť naštvaný výraz a stále prebodával svojim pohľadom miesto kde stála. Drgol doňho. „Sasuke? Čo je s tebou?“.
„Nič... Mali by sme ísť domov, aby si to stihol.“ hovoril vážne a postavil sa.
„Ale ja mám ešte čas.“, pozrel sa naňho nechápavo.
Už sa naňho nepozrel a šiel domov.
Naruto tam zostal sklamane sedieť. Čo som zase spravil zle. Objal si kolená a sklopil zrak. Čakal tam do večera a dúfal, že sa Sasuke ešte vráti.
No ten už sedel naštvane doma. Zúril na Hinatu, že ich tak hnusne vyrušila a začala baliť Naruta. Zúril na Naruta, že súhlasil s tou jej hlúpou schôdzkou, ale zúril hlavne na seba, lebo si uvedomil, že to čo cíti k Narutovi už dávno nieje len priateľstvo.
Som vôbec normálny? Je to chlapec. Som teplý alebo je to len ojedinelý prípad? Niečo na tom možno bude. Dievčatá mi prišli vždy otravné ale s ním by som dokázal byť deň aj noc. Ach Naruto... Ty moju lásku asi neopätuješ nikdy. Pokrútil hlavou aby zo seba dostal tie depresívne myšlienky. Predsa nesmiem dovoliť aby ju dnes bozkával... Musím niečo vymyslieť. Lámal si Sasuke hlavu a vymýšľal rôzne plány. Možno ak sa spijem ako vtedy Naruto, a uvidí ma, bude to musieť zrušiť a postará sa o mňa. Predsa mu na mne aspoň trochu záleží. Tá myšlienka mu síce nebola vôbec sympatická, nechcel aby mu bolo celý ďalší deň zle a nechcel ani riskovať, že mu povie o svojich citoch. Inú možnosť ale nemal a za pokus to predsa stálo. Vždy lepšie, ako by mal jeho milovaný Naruto bozkávať tú upišťanú hlupaňu čo sa v kuse červená. Postavil sa rozhodnutý uskutočniť svoj plán a šiel do Ichiraku vypiť si saké. Jeden, druhý, tretí...

Naruto sa zatiaľ postavil a šiel po Hinatu. „A-A-Ahoj Naruto.“, znovu sa zakoktala. Mala na sebe akési šaty. „Ahoj.“, usmial sa a chytil ju za ruku. Bola už tma a šli sa prejsť po Konohe. Hinata toho pravda veľa nenahovorila. Po chvíli si sadli na lavičku.
Naruto sa k nej priklonil a pomaly sa približoval k jej tvári. Zčervenela ako paradajka a zavrela oči.

„Nieeeeeee!“, pribehol k nim Sasuke, pričom občas zakopával. Nakoniec stratil rovnováhu, a spadol naňho. „Môj môj môj...“, šepkal stále do okola a bol naňom ako kliešť.
Naruto skoro zinfarktoval, keď na sebe ucítil náraz päťdesiatich kíl.
„Čo to robíš?“, povedal pridusene a pozrel sa naňho.
„Potrebujem predsa aby si sa o mňa postaral.“, túlil sa k nemu a hovoril trochu nezrozumiteľne.
Vzdychol si. „Hinata asi budem musiť ísť domov. Prepáč nemôžem ho tu takto nechať.“, bol celkom aj rád, dosť sa s ňou nudil.
„Chápem Naruto. To nič.“, povedala sklamane.
„Áno Hinata Naruto je môj môžeš ísť domov.“, Sasuke sa spokojne usmial a stisol ho silnejšie. Zamračila sa a urazene odkráčala preč.
„Sasuke čo je to s tebou.“, postavil sa s ním a pri chôdzi ho podopieral.
Neodpovedal, len sa ho držal. Tešil sa keď už konečne budú u Naruta sami.

Zastal pred domom a otvoril dvere. „Bež do postele.“, povedal vážne a zamykal na noc dvere.
„Čakám ťa tam.“, usmial sa a ľahol si do jeho mäkkej veľkej postele.
Pokrútil hlavou a šiel za ním. „No tak, prečo si sa tak doriadil?“, pohladkal ho po vlasoch.
„To ti nemôžem povedať.“, zlato sa usmial a posunul sa. „Lažkaj si ku mne.“
„Počkaj, chceš sa napiť alebo niečo zjesť?“, stál pri posteli.
„Chcem len teba.“, povedal vážne a potiahol si ho vedľa seba na posteľ.
Naruto pri ňom už ležal a dosť stuhol. „Dnes si nejaký divný.“
„Ľúbiš Hinatu?“, pozeral sa mu do očí.
„Čo? Nie prečo sa ma to pýtaš. Ani ju poriadne nepoznám.“, tváril sa nechápavo.
„Prečo si ju teda chcel pobozkať? Veľmi by mi ublížilo keby si to spravil. Asi mi z teba preskočilo... Naruto...“, vyslovil sladko jeho meno.
„Ublížilo? Sasuke ja ťa nechápem.“, trochu sa zamračil.
„Prosím neuteč mi po tomto.“, trochu zosmutnel a naklonil sa k nemu. Dotkol sa jeho nošteka tým svojim a zavrel oči. Naruto stuhol na mieste.
„Ľúbim ťa...“, pošepkal mu sladko do pier.
Otvoril oči dokorán a myslel že sníva. „Čo?“, spýtal sa neisto a potichu.
Sasuke ho umlčal svojimi mäkkými jemnými perami. Jeho tep znova začal šalieť.

Naruto sa hneď spamätal a začal ho od seba surovo odtláčať. To mu veľmi nepomohlo, Sasukem to ani nehlo. Jeho surové dotyky ho ale dosť zaboleli v hrudi. Mal zavreté oči a začali mu stekať slzy na Narutovu tvár. Stále mal pery na tých jeho a pohladkal ho nežne po vlasoch.
Keď pocítil na tvári jeho slzy a na dlaniach jeho tep, znova stuhol. Prišlo mu to ľúto a zavrel oči. Prepáč mi to. Povedal v duchu a ruky si presunul na jeho chrbát. Začal ho po ňom hladkať a bozky mu opätovať.
Takto sa bozkávali veľmi dlho. Po chvíli sa od neho Sasuke odtrhol a objal ho. Naruto ho pobozkal zozadu na krk a tiež ho silno stisol. Cítil jeho srdce na svojom. „Nechcem aby sa to skončilo.“, pošepkal mu do tých krásnych čiernych vlasov.
Po tých slovách ho stisol ešte pevnejšie.
Naruto po chvíli cítil že jeho objatie uberá na intenzivite. Pozrel sa mu do tváre a trochu sa usmial. Sasuke znova spinkal ako malé dieťa. Dal mu ešte pusu na líce a po chvíli tiež spokojne zaspal.

Ráno sa Sasuke zobudil na jemné šteklenie na líci. Otvoril oči a zistil že to je len Narutov prst. Premýšľal čo sa včera všetko udialo.
„Už je veľa hodín spachtoš.“, sladko sa nad ním usmieval a priložil si pery k jeho lícu.
Pri tom bozku si okamžite spomenul a spokojne sa usmial. Trochu pootočil hlavu a pobozkal ho na pery. Naruto ho pritom začal hladkať po vlasoch.
„Sasuke, poďme sa spolu okúpať.“, na tvári sa mu objavil šťastný úsmev.
„Nahí?“, trochu znervóznel.
Kývol plecom. „Ja sa nemám začo hanbiť.“, čakal na Sasukeho reakciu.
„O to predsa vôbec... Fajn poďme teda.“, vzdal to a išli spolu do kúpeľne.
Naruto napustil príjemnú teplú vodu do vane. Dal si dole tričko a položil ho na práčku. Rozopol si nohavice a tiež si ich stiahol.
Sasuke sa snažil naňho nepozerať. Tiež si dal dole tričko a nohavice. Položil si ich vedľa Narutovych vecí. Vzdychol si. Medzitým mal už Naruto dole aj trenky.
„Nehanbi sa ma zlatíčko.“, pritisol sa k nemu a chytil mu trenky. Dal mu pusu na líce.
Nič nepovedal a čakal kým mu ich Naruto stiahne. Tak sa aj stalo.
Chvíľu sa na Sasukeho telo mlčky pozeral a trochu sa usmial. „Si celý krásny.“, nemohol od neho odtrhnúť zrak.
Bol v rozpakoch a začal sa červenať. Chcel byť čo najrýchlejšie vo vani.
„Ale ale, veľký Uchiha sa červená.“, sladko sa naňho usmial a šiel si sadnúť do vane. „Tak poď.“, natiahol k nemu ruku.
Sadol si chrbtom k nemu medzi jeho nohy. Voda bola príjemne teplá. Naruto ho zozadu objal a oprel sa o vaňu.
„Naruto, čo presne som ti včera povedal a... Čo sa stalo?“, chcel si byť istý, že sa spolu nevyspali.
„Povedal si že ma ľúbiš a potom si plakal. Chvíľu sme sa bozkávali a potom si rýchlo zaspal.“, sklopil zrak a pohladkal ho po hrudi.
Tak predsa som mu to povedal. A plakať som fakt nemusel. Začínalo mu to byť trápne.
„Sasuke... Milujem ťa...“, pošepkal mu sladko do uška a ďalej ho hladkal po hrudi.
Pri tých slovách sa mu silno rozbúšilo srdce. Trochu pootočil hlavu a ich pery sa znova spojili v dlhom, vášnivom bozku.
Po chvíli sa od jeho pier Naruto odtrhol a bozky presunul na jeho krk. Rukou mu prešiel na dokonalo ploché bruško s jemnými svalmi.
„Naruto... Tu je to tesné. Nechceš ísť radšej do postele?“, skoro šepkal a stálo ho dosť námahy, aby sa mu nepostavil.
Postavil sa a vyšiel z vane. Chytil Sasukeho za ruku a ťahal ho do izby.

Sasuke ho položil na posteľ a ľahol si naňho. Začal ho vášnivo bozkávať a hladkať po stehne. Naruto pootvoril ústa, aby sa tam dostal jazykom. Rukou mu prešiel na zadok ktorý mu jemne stlačil a pritisol si ho na seba silnejšie.
Sasuke pocítil ako ho tlačí jeho penis na podbrušku. To ho vzrušilo ešte viac a uvoľnil sa. Začal mu dosť rýchlo tvrdnúť. „Chcem sa s tebou milovať.“, pošepkal mu do pier a pohladkal ho po tých neposlušných blond vlasoch.
Tie slová ho vzrušili ešte viac a sladko sa usmial. „Ešte chvíľu počkaj.“, prevalil sa naňho a začal ho bozkávať na brušku. Sasukeho privádzalo do šialenstva už len to, že jeho penis sa dotýka Narutovej hrude. Začal potichu vzdychať a hladkal ho po vlasoch.
Bozky presúval stále nižšie a nižšie, zastavil sa pri jeho vztýčenej mužnosti. Jazykom mu začal prechádzať od koreňa po žaluď, s ktorým sa začal hrať.
Zastonal a zavrel oči. Po chvíli si ho dal Naruto celý do úst a začal ho fajčiť. Držal pritom Sasukeho za ruku.
„Ach bože Naruto...“, vzdychal stále hlasnejšie a začal jemne pohybovať panvou oproti jeho ústam. Po chvíli si zahryzol do pery, napol celé telo. Keď sa šiel urobiť, Naruto uhol hlavou a nechal to dopadnúť na Sasukeho brucho.
Dal Narutovi pusu na ústa a semeno z brucha si zobral na prsty. Prevalil sa naňho a prstami našiel jeho dierku. Začal po nej krúžiť. Ich pery sa znovu spojili do vášnivého bozku. Prstom mu tam pomaly vošiel. Dnu a von, takto to opakoval asi desať krát kým sa poriadne neotvoril. Vzdychal mu do pier a to ho nesmierne vzrušovalo. Znova mu pritom poriadne stvrdol, Naruto rozkročil nohy ako najviac mohol. Uvelebil sa medzi jeho nohami a pohladkal ho postehne. „Môžem?“, pobozkal ho na krku.
„Notak rýchlo.“, povedal zadýchane a bol už poriadne vzrušený. Jednu ruku si položil na jeho chrbát a druhú na zadok.
Sasuke sa na jeho reakcii trochu usmial a pomaly sa doňho vsunul. Obaja naraz zastonali. Začal pomaly a jemne prirážať. Bozkával ho nežne na pery a keď sa Naruto začal pohybovať oproti nemu, zrýchlil.
Po chvíli sa obaja skoro naraz urobili. Sasuke na ňom zostal ležať, oddychoval.

Naruto ho začal sladko bozkávať na líce. Rukou mu stále prechádzal po chrbte.
„Naruto... Milujem ťa... Veľmi...“, objal ho a hlavu si položil na jeho hruď.
Viaco ho stisol. „Sasuke niečo mi sľúb.“, hovoril potichu a vážne.
Pozrel sa mu zvedavo do očí.
„Sľúb mi, že ma nikdy neopustíš a ani mi neublížiš, prosím.“, pozeral sa mu do očí. Mal pocit že niečo také by od neho ani neprežil.
„Sľubujem zlatko. Nikdy ti nič také neurobím.“, pobozkal ho na pery.
Naruto sa spokojne usmial, cítil že mu môže veriť. Keď sa prebral z myšlienok a pozrel sa na Sasukeho, už spal. Len si vzdychol. Dobrú noc láska. Povedal si v duchu a po chvíli pod ním tiež zaspal.
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one